Systém planéty Zem - Cyklus otepľovania a ochladzovania

Autor: Juraj Mikuš | 27.12.2014 o 20:42 | (upravené 28.12.2014 o 21:17) Karma článku: 4,65 | Prečítané:  299x

Na planéte Zem sa datuje plynulé otepľovanie už niekoľko tisíc rokov. Je to veľmi pomalý prírodný proces, ktorý však výrazne urýchľuje gradujúca civilizácia a jej stúpajúce nároky. Nereálne rastúca ťažba a spotreba nerastných surovín spôsobuje čoraz intenzívnejšie znečisťovanie životného prostredia a produkciu skleníkových plynov. Abnormálna ťažba lesov a čoraz väčšie odkrývanie zemského povrchu spôsobujú problémy s rovnováhou v atmosfére.

Odlesňovanie spôsobuje veľa negatívnych vplyvov, jedným z nich je odkrývanie zemského povrchu a tým súvisiace otepľovanie. Teplota nestúpa samovoľným prechodom slnečného žiarenia cez atmosféru, ale práve dopadom na zemský povrch (pôdu), kde sa energia slnečného žiarenia premieňa na tepelnú energiu. Takto odkrytá pôda premieňa slnečné lúče na teplo a ohrieva tak atmosféru na Zemi.

     Stromy a vegetácia sú organizmy zložené z nevyčísliteľného množstva buniek, ktoré sú schopné v procese fotosyntézy pohlcovať slnečné žiarenie a oxid uhličitý (výrazný pôvodca otepľovania) premieňať na kyslík (O2) a uhlík (C). Uhlík zabudovávajú do svojich tiel, pretože je to ich stavebná jednotka. Stromy pôsobia ako „tienidlá“, ktoré zabraňujú priamy prechod slnečného žiarenia k pôde. Časť slnečného žiarenia využívajú v spomínanom procese fotosyntézy, časť odrážajú späť cez atmosféru do kozmu a malá čiastka spektra preniká (presvitá) cez asimilačné orgány stromov, kde aj zvyšné žiarenie býva využité vegetáciou v nižších úrovniach. Z toho vyplýva, že stromy a  vegetácia (1. pohlcujú žiarenie, 2. premieňajú CO2  → na O2 a C 3. zadržiavajú vodu atď) a ľadovce  (1. odrážajú žiarenie, 2. ochladzujú atmosféru 3. zakrývajú pôdu) výrazne zabraňujú otepľovaniu na Zemi.

     Odlesňovaním dochádza k odkrývaniu čoraz väčšej plochy, k intenzívnemu otepľovaniu, k topeniu ľadu a odkrývaniu pôdy ukrytej pod ľadom. Masa vody akumulovaná v ľadoch sa topením uvoľňuje do riek, ktoré končia v moriach a oceánoch. Akumulácia vody v oceánoch má minimálne dva spolu súvisiace vplyvy, ktoré môžu spôsobovať zmenu klímy na Zemi. Tým je tlak a zmena slanosti.

      Vzostupom hladín dochádza k zvyšovaniu tlaku, ktorý pôsobí na zemskú kôru (litosferické dosky). Zemská kôra je prirovnávaná k škrupine vajca, čiže je veľmi tenká, tým pádom aj ľahko posuvná a krehká. Samotná váha atmosféry a hydrosféry spôsobuje tlak na litosferické dosky (tektonické platne). Platí, že tlak pôsobiaci na plochu vydrží pokiaľ odolnosť voči tlaku nepresiahne limitnú hodnotu, potom sa tlak uvoľní. Tak isto to môže platiť aj pre Zem. Neustálym zvyšujúcim tlakom vody dochádza k tlaku na litosferické dosky a tie na plášť Zeme. Aby dokázala Zem tlak vody vyrovnávať, potrebuje tlak v plášti uvoľniť. Javy, ktoré upozorňujú na uvoľňovanie tlaku sú tektonické posuvy litosferických dosiek, s tým súvisia zemetrasenia a sopečné aktivity. Ide pravdepodobne o uvoľňovanie energie spôsobovanej tlakom vody. Sopečné aktivity a zemetrasenia môžu spôsobiť pohromu a začiatok ochladzovania. Ako dochádza k neustálemu otepľovaniu, s tým súvisiacemu topeniu ľadu a k zvyšovaniu hladín morí a oceánov, môže tlak vody spôsobiť čoraz častejšiu a intenzívnejšiu sopečnú činnosť.

      Sopečným obdobím môže dôjsť k zmene štruktúry ovzdušia (vzostup cudzorodých plynov) a hlavne k „zaprášeniu atmosféry“. Zaprášenie  môže spôsobiť zatienenie a ochladenie atmosféry. Jemné čiastočky sú schopné pretrvávať v atmosfére stovky až tisícky rokov. Čím väčšia intenzita sopečnej činnosti nastane, tým bude dochádzať k čoraz silnejšiemu zatieňovaniu a k prudšiemu ochladzovaniu. Takéto javy môžu spôsobiť na Zemi vznik novej doby ľadovej. K jej ústupu by mohlo dôjsť po dlhom období, ktoré je späté s postupným znižovaním množstva tuhých čiastočiek v ovzduší spôsobujúcich nepriechodnú vrstvu slnečným lúčom. Aby došlo k ústupu doby chladu musí poklesnúť aj tlak vody na litosferické dosky. Poklesom hladín (tlaku) môže dôjsť len akumuláciou vody v podobe snehu a ľadu na miestach odkiaľ bol ľad roztopený otepľovaním.

       Atmosférické zrážky vznikajú spojením vodných pár s prachovými čiastočkami (kondenzačné jadrá). Počas doby chladu by malo dochádzať výlučne k vzniku snehových zrážok a ich akumulácii na zemskom povrchu. Tým by došlo k poklesu hladiny v oceánoch a moriach → k zníženiu tlaku na litosferické dosky → k útlmu sopečnej činnosti → a k poklesu prachových častíc v atmosfére = koniec „zaprašovania“ atmosféry.

      Ďalšia dôležitá vec, na ktorej je závislá klíma na Zemi sú vodné prúdy v hydrosfére. Medzi najznámejší patrí Golfský prúd. Ide o prepravu tepla do severných častí planéty a znižovaniu tepla v rovníkových oblastiach. Výskumy vedcov ukazujú, že zvyšovaním množstva vody v oceánoch dochádza k zmene slanosti vody, na ktorej sú závislé oceánske prúdy. Táto problematika je známa a preskúmaná, ale je známe, že stačí spomalenie spomínaného prúdu a dôjde k výraznému ochladeniu severných časti Zemegule.

      Fauna a flóra na Zemi je istý druh symbiózy. Strom je taký istý mnohobunkový organizmus ako živočích alebo človek. Človek potrebuje k životu kyslík a strom k svojmu životu oxid uhličitý. Čiže si navzájom vydychujeme to čo ten druhý potrebuje k životu. Preto logicky vyplýva, že ak budeme neustále znižovať plochu lesov, nepriamo sa likvidujeme sami!

      Ak ľudia nezmenia svoj prístup, nezačnú žiť na planéte ako jej súčasť a nezačnú chrániť nenahraditeľné prírodné zložky môže dôjsť k spomínaným skutočnostiam. Ak sa naruší rovnováha v atmosfére je pravdepodobné, že sa naruší rovnováha v hydrosfére a tá spôsobí narušenie rovnováhy v geosfére. Ak bude ľudstvo pokračovať v ničení prírody na Zemi, spôsobí pohromu na Zemeguli. Preto je nutné zastaviť odlesňovanie spojené s vyhladzovaním živočíšnych a rastlinných druhov, a začať zalesňovať planétu. Neznečisťovať, ale očisťovať planétu hlavne oceány a moria. Využívať prírodné obnoviteľné zdroje, najmä slnečnú energiu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?